Právnou úpravou regulujeme prax a ovplyvňuje životy ľudí. Tí, ktorí žijú na zmiešanom území, si za ostatných takmer 12 rokov zvykli na istú prax pri uplatňovaní jazyka menšiny, ku ktorej sa hlásia. Občania Slovenskej republiky, ktorí majú svoje korene v Maďarsku (bez ohľadu na to či budú mať občianstvo Maďarskej republiky, alebo nie), budú aj naďalej žiť na území Slovenska, lebo tu sa cítia doma. Samozrejme, pokiaľ ich nevyštveme alebo neasimilujeme. Hoci nejde iba o etnických Maďarov, možno práve oni sú dôvodom na predloženie petície „Na Slovensku po slovensky,“ nakoľko niektorí politici vnímajú zákon o používaní jazykov menšín za „maďarizačný.“ Ale možno sa predkladatelia petície k tomu odhodlali pre reálne postavenie slovenskej menšiny v Maďarskej republike. Ich postavenie sa skutočne oslabuje a z roka na rok zhoršuje. I keď princíp oko za oko, zub za zub, v niektorých kultúrach úspešne funguje, Slovensko vyznáva kultúru pozitívneho, konštruktívneho a vecného dialógu.
Situácia v slovensko – maďarských vzťahoch je dosť zložitá aj bez petícií „Na Slovensku po slovensky.“ Na dobré susedské vzťahy je potrebná vôľa oboch partnerov. Hoci ju Slovenská aj Maďarská republika jasne deklarujú, samotná vôľa nie je sterilná a politický život ju reálne ovplyvňuje. Nemôžeme zasahovať do vnútorných záležitostí iného štátu, ale môžeme u nás doma robiť takú politiku, ktorá vysiela pozitívne signály na spoluprácu a nie na zahranično-politické zamrznutie.
Každý problém má riešenie. Nájsť vhodné východisko nie je ľahké, ale v priestore dobrých susedských vzťahov, V4 a EÚ je nádej na nachádzanie riešení . Okolité krajiny sa tiež zaoberajú menšinovou otázkou, používaním jazyka národnostných menšín i problematikou dvojakého občianstva. Východisko je v spolupráci, nie v izolácii.